Precízne premyslený zimný tréningový program (pre vedenie SDM Domino pripomienka, že kľúčovo prispeli rodičia U10 z vlastných zdrojov), nech sa zdal akokoľvek hustý, priniesol prvé ovocie. Namiesto rečí štatistika.
Na celodennom turnaji v Senci, prvý zápas sme odohrali o 9.00 h, skončili približne o 15.30, sme vyhrali s bilanciou šesť výhier, jedna prehra, skóre 18:3.
Prehra s našimi malackými priateľmi, ich veľmi silnou Československou futbalovou akadémiou v skupine, okrem prestíže, nič neznamenala. Oba tímy už mali istý postup do semifinálového play off. Podľa očakávania sa obe elitné družstvá sa opäť stretli vo finále, zvíťazili sme 3:0.
Na peknom podujatí, konečne na veľkom ihrisku s umelou trávou, hrali i Senec, Šamorín, teda tímy s ktorými hrávame vyrovnané ligové stretnutia. Malacky nesporne patria k slovenskej špičke, ak rátame aj Slovan, Žilinu i Trenčín. Veľmi dlho boli priam neprekonateľný tím.
Cesta do Korne so skvelým krytým ihriskom meria 220 kilometrov, podľa Googlu trvá cesta 147 minút. Toľko väčšina chlapcov (niektorí v Korni spali, štrapáciu absolvovali už v sobotu) presedela v nedeľu v autách v neskorej noci či skorom ráne. Na mieste museli byť o 8.00 h, prvý zápas hrali o 9.00 h.
Turnaj s deviatimi zápasmi sme vyhrali po 7 víťazstvách, dvoch remízach a skóre 32:4. Za nami skončili klasicky silné severomoravské tímy z Valašského Meziříčí, Frýdku Místku, Petržalky, Dubnice, Pohronia i Slovácko z Uherského Hradišťa (A-tím hrá českú prvú ligu).
Možný argument, že na turnajoch chýbali top tímy so zvukom seniorskych ligových majstrov, neznižuje veľký úspech. Dvojdňové skóre zo 16 zápasov 50:7 robí priemerný výsledok 3,1:0,4. K tomu možno pridať jediný poznatok: dobrý v útoku, pevný v obrane.
Chlapci zahrali bez výnimky minimálne dobre, oveľa viac si zaslúži prívlastok veľmi dobre až vynikajúco. Zhodnotíme iba zhruba, lebo turnaje ukázali i nové (veľmi sľubné) poznatky. Klasické opory Dominik, Mišo, Lukáš ukázali svojich sto percent, čo je veľmi veľa. Neurobili chybu, pravdaže chybičkám sa v toľkých zápasoch nevyhli. Miško hral čiastočne proti bolesti (boľavé päty), najlepší výkon však podal práve v záverečnom zápase v Korni, ktorý rozhodoval o prvenstvo.
Počas zlatého víkendu treba k stopercentným oporám úplne rovnocenne priradiť dvojicu – brankár Miško (v Korni ho vyhlásili za najlepšieho na svojom poste) a Damian.
Mišo mal počas dvoch dní presne dva zlé zákroky, čo sa stane aj Neuerovi. Pochytal všetko do rúk tak, že mu lopta nevypadávala. Bol to jeho jasne najlepší výkon v Domine z pohľadu inteligentnej brankárskej rozohrávky. Dokonca si dovolil i kľučky.
Všetci veríme, že veľmi talentovanému Damianovi najmä Korňa dodala potrebné sebavedomie. Druhý gól v rozhodujúcom stretnutí s Vrútkami, zbadal odkrytú stranu, prebehol tri štvrtine ihriska a prudkou polovysokou krížnou strelou nechytateľne skóroval, bol excelentný. Znamenal 2:0, čo zvykne byť rozhodujúce.
Matúš Benčič a Simon Arnold sú rekovalescenti po chorobách. Hrali iba v Korni, ich výkon pomaly stúpal. Simon dokázal, že sa vie vhodne pozične postaviť, dal góly, Matúš Benčič bol už v závere turnaja vo svojej koži – všadeprítomný, zachraňujúci, bojujúci, vyvážajúci priebojnosťou lopty.
Technicky výborný Braňo zahral svoju klasickú nenápadnú tímovú hru, pre kolektív nesmierne dôležitú. V Senci ukázal, že vie aj zakončiť.
Tónko Lórenc dával góly jedna radosť, po Dominikovi bol najlepším strelcom. Zápasy so silnými – s Valašským Meziříči a Frýdkom Místkom boli jeho. Rozhodol o jednogólových výhrach, v oboch prípadoch približne minútu pred koncom. Laci behal, lietal, dával góly, nenechal ani silných súperov pri rozohrávke dýchať.
V Senci zahral výborne Danko v obrane. Tréner teda mohol skúšať variácie s Lukášom (hral aj v útoku, dal 6 gólov) alebo Braňom v strede poľa.
Premiéru mal Martin Krátky. Krajšiu si ani nemohol vymyslieť. Bol platným hráčom, dal dva góly, nesie si dve zlaté.
Naši krpci si zaslúžia doslova úctu (pochvala je slabý výraz) za morálku. Všetko odohrali naplno, najlepšie práve v stretnutiach, v ktorých sa hralo o prvenstvo. Tie sú vždy na konci. Na našich nebol vidieť ani náznak úbytku síl (to je ten tréning, aj ten zápasnícky). Domino 2005 zdobila vôľa vyhrať, čo je tiež výsadou statočných bojovníkov. Samozrejme v kombinácii s jemným kumštom.