Kto z Domiňákov povie, že ho tesne po skončení nového podujatia Voith Cup v Bratislave (organizuje ho občianske združenie športová mládež) tretie miesto neštvalo, pravdepodobne klame. Všeobecne sa zahromžilo – zase!
Bronz sme dosiahli v tejto sezóne tretíkrát. Pravda zapadá do pekného medailového scenára, z 9 turnajov sme boli osem razy na stupni víťazov – trikrát prví, dva razy druhí, trikrát tretí a raz siedmi. Tá sedmička je však z extrémne dobre obsadeného opavského turnaja (20 účastníkov).
Tretia priečka škrie, lebo sme mohli byť vyššie. Prinajmenšom o jeden stupeň. Prehra s Košicami v základnej skupine, ktorú sme vyhrali, bola zaslúžená. Čertvie akoby dopadlo finále, keby sme si zápas zopakovali, s čím sme rátali.
Začali sme výborne – Rača 5:1, Karlová Ves 7:1. Nad Púchovom (ten zdolal Košice 2:1) sme zvíťazili po najlepšom výkone na turnaji 3:1 a prehrali s východniarmi 1:2.
Iba tak so zábavy pripomeniem nevyspytateľnosť situácií, ktoré vie futbal priniesť. Dominik dve sekundy pred koncom zmiernil prehru s Košicami na 1:2. Ak by to neurobil skončili by sme v skupine druhý a mali v semifinále asi prijateľnejší Inter ako Trenčín. Špekulácia a la švédski hokejisti však športovcom nesvedčí a deťom už vonkoncom nie.
Ibaže prehra s MFK tak rozhodila chlapcov, že s Trenčínom remizovali 0:0, ba v penaltovom rozstreli zahodili aj dva pokutové kopy.
Do finále postúpil Trenčín, ktorý v ňom prehral 2:3. V druhom semifinále Inter (v skupine prehral s Záhorskou Bystricou, ktorá skočila ôsma 0:3) viedol nad Košicami prekvapujúco 2:0, aby prehral nešťastne 2:3.
S Interom, s ktorým sme ešte neprehrali, sme mali namále. Chlapcom odišla streľba, začali veci siliť. Prestali kombinovať, zrazu si nerozumeli. Dominik našťastie vyrovnal. Matúš kryl dve penalty, David a Dominik ich premenili.