Turnaj v Kroměříži – 2. miesto
Pri vstupe do správnej budovy SDM Domino sa hneď v prvej kancelárii vynímal veľký Drevený pohár, akási replika trofeje pre víťaza Ligy majstrov. Je večne putovný. Žiaľ, neobhájili sme víťazstvo spred dvoch rokov z krásneho Kroměříža.
Predstihol nás Frýdek – Místek, naši chalani skončili druhí. Objektívne, podľa predvedenej hry bolo striebro bolo možno aj o čosi viac, ako sme si zaslúžili.
Turnaj sa hral systémom 7 hráčov v poli plus brankár. Klasické veľké futbalové ihrisko rozdelené organizátori predelili na dve časti. Na dĺžku bolo zhodné s rozmermi, na ktoré sne zvyknutí z ligy, o čosi širšie bolo po krajoch. Deväť tímov hralo každý s každým, zápas trval 15 minút.
Prvenstvo si nezaslúžili
Už sme sa zmiernili s tým, že budeme prinajlepšom druhí, keď nám futbalová nevyspytateľnosť prihrala možnosť podujatie pod novým názvom Turnaj o futbalové srdce, vyhrať.
Pred posledným kolom sme mali s Frýdkom všetko rovnaké: vzájomný zápas 0:0, skóre 14:3. Ibaže my sme zvrzali záver (a nielen ten), remizovali s predposlednou Slatinou Brno 0:0. Frýdek vyhral.
Domino hralo približne 60 percent z toho čo vie. Samozrejme, boli hráči (presne dvaja), ktorí zahrali stopercentne, azda dvaja sa k tomu priblížili.
Väčšina však bolo tak polovičná a traja zahrali pod psa.
Tréner Polák zdôraznil, že vo futbale vždy prehráva a víťazí kolektív. Ani ten najlepší výkon jednotlivca nenahradí triumf tímu, čím nechceme znižovať dobrú hru niektorých.
Poznáme však iks fotografii svetových superhviezd po skvelej hre ako plačú po spackanom finále. S Kroměřížom nemôžeme byť spokojní!
Najlepší: Tónko a Miško
Za najlepšieho hráča turnaja vyhlásili nášho Tónka Lorenca. Podobné ocenenie by si iste zaslúžili aj Miško Chudík, ibaže na turnajoch zvyknú organizátori udeliť jednu osobnú trofej svojmu. Tento raz to bol brankár. Takže stopercentný boli Toník a Miško. Zvláštnou kapitolou bol Šimon Hudák.
Niektoré jeho individuálne ťahy priam spievali. Najmä v prvom zápase, víťaznom s Hlučínom (dal oba góly) bol skvelý. Jeho výkon však kolísal. Aj v ďalšom priebehu ukázal parády, ale aj zlyhania. Nepremieňal šance. Tieto nevydarené zásahy nezmyselne „tragicky i teatrálne“ prežíval. Pričasto bral zodpovednosť na seba (inak je to pekná vlastnosť), takže zavše prehnal sólovanie.
Takmer to isté, ale v inej podobe platí o Benkim. Dal síce päť gólov, ale pri pokojnom zakončovaní i sledovaní, kde má lepšie postaveného kamaráta, mohol dať on a spoluhráči azda ďalších sedem gólov. Všeobecne platí, Domino hralo stojací futbal, čo snaha zopár jednotlivcov nevymaže.
Toník a Šimi (ten niekedy až zbytočne) nabehali čo sa dalo, Benki tak na 99 percent. Chvíľami bol, žiaľ, prehnane nervózny. Tu a tam aj zlostný.
Solídne hrali, hoci pod možnosti Braňo, Maťo Maas, Laci, Mareček, Fonty. Detailnejšie rozdiely by sa našli, ale načo...Zle hral Matteo, najmä v defenzíve. Kľúčovo však ide o brankára, takže si zaslúži trochu tolerantnosti.
Sklamania: Luky, Damo, David
Vysloveným sklamaním boli výkony Lukyho, Damiana a Davida. Luky a Damian patria akoby do jedného vreca. Tu a tam ukázali, že futbal hrať vedia, lebo skutočne je to tak.
Ibaže nebehali, pôsobili dojmom mávnutia ruky: keď to nejde, tak to nejde. Odovzdali sa bez boja faktu, že sa im nedarí. To, že sa forma z ničoho nič, bez jasného vysvetlenia zrazu vyparí, je vo futbale bežné. Tá veľká mínuska im patrí predovšetkým za málo snahy (či skôr žiadnu).
V Grobe
Vo štvrtok boli práve Luky, Damo (a Fonty) v prípravnom zápase proti Slovenskému Grobu jednotkovými hráčmi Domina. Dávali góly, skvele prihrávali, vymýšľali pekné akcie. Prípravné zápasy sú samozrejme o čomsi inom ako turnaj. Avšak v Kroměříži boli tri tímy, ktoré boli horšie ako chlapci z Grobu. S jedným z nich sme remizovali a s jedným sme sa doslova trápili.
David žiaľ v Grobe nehral. Zatiaľ nie je taký futbalovo vyspelý ako pred ním kritizovaní hráči. Je však najväčší pohybovo - atletický talent v Domine a azda aj v oveľa širšom okolí. V Kroměříži však akoby zabudol na túto prednosť, opäť hral raz zbytočne vystrašene.
Domino v Kroměříži posunulo rekord bez straty bodu na 12 zápasov, bez prehry na 13. To je tá pekná stránka veci.
Pekné môže byť aj to, že chlapcov čaká ešte more práce, poctivých dochádzok na tréningy i svoje vlastné futbalové chcenie (napríklad si aj v deň bez tréningu na 20 minút zakopať). Končíme s prípravkárskym vekom, chalani dospievajú, čaká ich rozhodujúca fáza (budem – nebudem hrať futbal), ktorú rodič musí ustrážiť. Budúcu sobotu ideme do Brezovej pod Bradlom, ďalšiu do Brna, takže je šanca urobiť za skvelou sezónou dôstojnú bodku.
Prípravný zápas: Slovenský Grob 6:3, góly: Eliáš a Detvan po 2, Hudák, Jonák.
Turnaj v Kroměříži:
Hlučín 2:0, góly: Hudák 2, Frýdek – Místek 0:0, Zlín 2:3, Maas, Kusyn, Kroměříž 2:0, Karovič, Eliáš, Holešov 2:0, Maas, Benčič, Chropyně 4:0, Benčič 2, Hudák, Karovič, Prostějov 2:0, Benčič 2, Slatina Brno 0:0.
Zostava: Chudík, Karovič – Detvan, Jonák, Fülle, Zatloukal. Eliáš, Hudák, Fontány, Kusyn, Benčič, Lorenc, Maas.
Poradie: 1. Frýdek, 2. DOMINO, 3. Zlín, 4. Hlučín, 5. Kroměřiž, 6. Prostějov, 7. Holešov, 8. Slatina, 9. Chropyně.
(pf)