Bük – 12/12
Pred halovým turnajom do maďarského kúpeľného Büku sme nemali veľké očakávania, ale nepredpokladali sme, že to bude až také – zlé, zlé, zlé.
Ešte nikdy sme neskončili na poslednom mieste. Ani raz sa nám nestalo, žeby sme nevyhrali ani jeden zápas. V šiestich stretnutiach sme iba dvakrát remizovali. Úvodných 1:1 s domácou Illés akadémiou bol azda jediný prijateľný výsledok. Vlani sme s touto profesionálnou mládežníckou školu, práve na druhom ročníku turnaja v Büku vyhrali v boji o 7. miesto (z 10. družstiev) 2:1, ale rovnakým pomerom prehrali na FA Cupe.
Po záverečnej remíze so Sopronom 2:2 sa kopali penalty o predposledné miesto. Aj tie sme prehrali.
Objektívne, neprežívame priaznivú situáciu. Cestovali sme bez brankára, Miško i Matúš majú zdravotné problémy. Chytal Laci, ktorý si síce po tréningoch občas s radosťou stane do bránky, ale brankárom nie je ani náhodou. Tým nebol nikto z výberu do Maďarska. Navyše ani neprišli všetci pozvaní.
Napriek všetkému sa predovšetkým Székesfehérvár, iste Sopron, v tomto prípade Trenčín a azda aj domáca akadémia zdolať dali.
Nad sily boli Sturm Graz a FC Budapešť. Proti elitným tímom tohto typu by sme rozhodne neboli favoritmi ani v najväčšej sile a v najlepšej forme.
Napríklad nad Trenčínom sme ešte približne tri minúty pred koncom viedli 3:1, ale prehrali 3:4. Víťazstvo v tomto stretnutí by nás v šesťčlennej základnej skupine posunulo do boja o 9. miesto.
Týždeň od nevydareného Domino Cupu je príliš krátka doba na herný vzostup. Žiaľ, výkon teraz a minulú nedeľu bol veľmi podobný aj v prístupe.
Preto hral dobre opäť Miško Šabo. Urobil chyby, bojoval však, nebál sa, išiel do súbojov.
Nerozhodil ho ani surový zákrok od chlapca čiernej pleti zo Sturmu Graz. Potešil výkon Damiana. Hral v obrane a poučil sa z Domino cupu. Bol odvážny, v súbojoch nekompromisný, samozrejme tiež nie bezchybný. Miško a Damian isto zahrali aspoň 70-percent z toho, čo vedia.
Z nášho turnaja sa najmenej poučil tretí obranca. Hral alibisticky až to bolelo. Bol to jeho najhorší výkon v drese Domina. Dobre zahrávanie rohov (Dominik dal po nich dva góly) na veci nič nemenia.
Vrcholom jeho „vystrašenosti“, neschopnosti prekonať sám seba, bolo odmietnutie kopania penalty v rozstreli. Škoda, práve tento moment mu mohol vnútorne zmazať zlý pocit.
Ak sme začali percentami, tak tento defenzívny hráč (držím sa zásady, že negatívne veci zásadne nepíšem adresne) zahral tak na tri percentá, ostatní tak v rozpätí od 7 do 20. Celkovo nám vyjde približne 25-percentné Domino.
V Büku zahrala skvele Nitra. Mali sme s ňou spoločnú šatňu. Ich tréner sa priznal, že po decembrovom turnaji v Korni dával svojim chlapcom Domino za príklad ako sa hrá. Nie je pre nás hanbou, ba naopak, ak my teraz našim krpcom dáme za príklad Nitru.
Nechcem, aby horeuvedená spŕška slov vyznela ako čistý pesimizmus. Objektívne je aj to: Domino 2005 nie je halové družstvo, lebo tento typ futbalu nemá kde trénovať. Dobré halové výsledky i výkony z jesene (najmä z Korne, čo nie je klasická hala, ale zastrešený futbalový štadión) boli dôsledkom „milióna“ minizápasov štvoríc proti sebe na tréningoch, pred nimi, po nich. Tiež viacerých priateľských zápasov s rodičmi, ktoré si občas narýchlo telefonicky dohodneme na našom malom ihrisku na Trnávke.
Naši chalani talent nestratili, aj prehry vedia padnúť na úžitok, ak sa správne spracujú v malých detských hlavách.
Na to nie sú v prípade kolektívu typu akým je Domino iba traja tréneri, ale širšie rodičovské „konzílium“. Zopakujem, náš životný postoj je v nápise na drese: Bojujeme o dušu.“ A raz som čosi písal o mušketierskej spolupatričnosti v Domine 2005 (to ako (ne)funguje SDM Domino celkovo si netrúfam hodnotiť). Samozrejme, že nás všetkých môže štvať, že práve ten jeho hral zle, ale predovšetkým nás musí mrzieť či tešiť ako hrá Domino 2005.
Ak by niektorí z našich krpcov mal božechráň skončiť hneď zajtra, má už v hlave, duši toľko krásnych zážitkov, chodenia po strednej Európe, na poličkách toľko medailí, ako sa nám ani nesnívalo. Zážitkov na celý život. Aj to som už napísal.
Samozrejme, tým ani len náznakom nepochovávam Domino 2005. Upozorňujem, že slová o tragédiách a nešťastiach sú z iných oblastí ako je šport a to myslím aj na ten najvážnejší, v ktorom ide o miliardy. A nie na detský.
Stačí jediné – poučiť sa. To nejde zo dňa na deň. To chce Božiu trpezlivosť.