Umiestnenie v Szombathely (4. zo šiestich tímov) je oproti predchádzajúcemu turnaju v Büku miernym posunom, hra bola väčším krokom vpred. Výkony v záverečných dvoch stretnutiach proti omnoho silnejšiemu Sopronu (ako bol ten v Büku) a domácemu Haladásu mali tvár našej nátlakovej hry a snahy o streľbu. Sopron dovtedy nestratil ani bod, my sme s ním nešťastne remizovali 1:1, družstvo usporiadateľa sme zdolali 3:1.
Halový, či lepšie telocvičný futbal na parketách nie je našou silnou stránkou. Viac – menej sa opakuje vlaňajší január. V decembri 2013 sme ešte vyhrali turnaje v Hodoníne a Močenku. Rok 2014 sme začali solídnym 3. miestom na našom Domino cupe. Potom však prišli najslabšie výsledky i výkony sezóny 2014 – Bük 7. miesto/10 tímov, Svinná 6/8, FA cup 8/9, Olomouc 7/10.
Aj v Szombathely viazla plynulosť akcii z obrany do útoku. Dlhé prihrávky v telocvični strácajú význam, „ťukes“ na krátke, po ktorom nasleduje únik nám nejdú. Nestačíme súpera prečísliť, hrnieme sa bezhlavo do plných.
Naším chalanom robí na rýchlom povrchu problém spracovanie lopty. Kľučky sú dlhé, utekajú do autu. Hráči často stoja, neukazujú sa. Ten s loptou nemá komu prihrať.
Klasicky halové akcie v celom turnaji boli iba dve. Prihrávky na jeden dotyk medzi Davidom a Matúšom (David dal gól) a Dominkov únik, po ktorom nasledovala prihrávka pred prázdnu bránu. Simonovi chýbali v sklze milimetre a bol by proti viedenskému Favoritner AC vyrovnal (prehrali sme 0:1).
Dávame málo gólov. V hale to však nie je až tak o našom nepremieňaní šancí, ako o tom, že si ich ani nevypracujeme. V Szombathely sa navyše hralo na menšie (hádzanárske) bránky.
Jednotkou v tíme bol opäť Mišo, jeden z najlepších futbalistov na turnaji vôbec. V poslednom zápase dal aj dva pekné góly prudkými strelami z väčšej diaľky, čo je tiež recept, ktorý využívame málo. A keď, tak často z nepripravených pozícií. Účelnú spätnú prihrávka útočníka dozadu na dobre stojaceho spoluhráča (nemusí to byť práve obranca) naši chlapci, ťažko povedať z akých dôvodov, ignorujú.
V obrane Mišovi veľmi dobre sekundoval, znovu nebojácny Damian. Po dlhom čase (po zranení) hral Dano Solár. Vidno, že je stále dobrý technik, podal solídny výkon (hral v obrane i útoku). To isté platí aj o Tónkovi.
Napriek kritickým vetám, si všetci do jedného zaslúžia pochvalu za nebojácnosť. Maďarské mužstvá hrali extrémne tvrdo. Keby len to, oni často vyťahovali vyslovene brutálne zákroky. Človek mal dojem, že patria do ich taktického arzenálu, buď ako záchranná brzda, ba dokonca aj ako zastrašovanie. Rozhodcovia to nepískali, alebo len veľmi málo. Pár postrčení rukami zozadu do brániaceho futbalistu kontrolujúceho loptu mohlo skončiť škaredým pádom. Žrde na hádzanárskych bránkach sú hranaté a z dreva.
Mizerné a neobjektívne výkony rozhodcov (kritizujeme ich iba málokedy) možno ilustrovať na príklade. Výborný hráč Kaposváru Pintér pri frajerskom obhadzovaní neprekabátil Dominika, naopak ten ho obohral. Surovo ho zrazil. Náš hráč mierne naznačil úder, čo sa nerobí, ale rozhodca zapískal proti nám. Neviem načo majú rozhodcovia karty, Pintér mal vidieť červenú (päť minút by nehral), Dominik žltú (2 minúty stop). Na tomto turnaji boli chvályhodne na pľaci dvaja arbitri, mohli rozdať toľko kariet, ako je pri hokeji vylúčení. Nespravili to ani raz.
Vôbec rozhodcovia pri detských turnajoch karty neťahajú, čo je nepochopiteľné. Videli sme to iba raz. Na turnaji vo Viedni vylúčil rozhodca v zápase s nami hráča i súperoveho trénera za nemiestne protesty.
Skúsenosť z maďarských turnajov je, že slovenské družstvá (Žilina, Trnava, Slovan, Nitra, Trenčín, Domino atď.) sú najslušnejšie v porovnaní s poľskými, väčšine rakúskych i českých kolektívov. Najhrubšie hrajú Maďari. Naši rozhodcovia, aj keď na nich občas nadávame, sa síce mýlia, ale až na minimum výnimiek sú spravodliví. To je jedna všeobecná skúsenosť.
Našich chlapcov na tomto turnaji treba vyzdvihnúť, že do jedného sa neuchýlili k oplácaniu, ale ani sa nezľakli – pritvrdili. To je naša dobrá skúsenosť predovšetkým z tohto turnaja. Halové turnaje sú predovšetkým o skúsenostiach a príprave. Veľký súťažný futbal i významné turnaje sa hrajú vonku.
Surová hra prekvapila najmä u víťazného Kaposváru (2. Sopron, 3. FAV Viedeň, 5.Zalaegerszeg, 6. Szombathely.) Družstvo je akadémiou nesúcou meno legendárneho maďarského futbalistu Ferenca Beneho. Tento nižší útočník (171 cm) bol vynikajúcim technikom. Za reprezentáciu nastúpil, keď mal necelých 18 rokov, skončil v nej 36 ročný. Je olympijským víťazom 1964. Zomrel v roku 2006. Svojich nasledovníkov by iste nechválil.