Prekliate penalty. Na turnaji, ktorí organizovalo občianske združenie Športová mládež v slovnaftárskej hale pre kategóriu mladých futbalistov U13 (ročník 2004 a mladší) sme neprehrali. Desať tímov hralo zápasy na 15 minút vo formáte brankár plus štyria v poli.
Semifinálový zápas s Petržalkou (akadémia) sme mali dlho v rukách. Viedli sme, mali dosť šancí zvýšiť jednogólový náskok. Náš večný súper vyrovnal v závere. Podľahli sme na penalty 1:2 (našu premenil Lukáš).
V boji o tretie miesto sme vyhrali nad Záhorskou Vsou 1:0. S týmto súperom sme pred týždňom v stupavskej hale prehrali 0:5.
Peržalka U13 je prvoligová, Senec druholigový (bije sa s Račou o prvenstvo). V druhej lige tiež pôsobia Dúbravka, Vrakuňa, Záhorská Ves. Břeclav hrá krajské majstrovstvá.
Senzácia – nad Sencom výhra 4:2
Základnú skupinu Domino U12 v konkurencii starších chlapcov senzačne vyhralo. Zdolalo Dúbravku 5:2, Vrakuňu 2:1, remizovalo s Rusovcami 1:1. Potom prišlo to najlepšie.
Porazili sme MFK Senec 4:2 (nie tak dávno sme presne s týmto váberom porehrali v Réci 1:5).
Chlapci predviedli v slovnaftárskej hale senzačný výkon. Prehrávali 0:1, otočili na 3:1, súper znížil. V závere sme ho schladili štvrtou presnou trefou.
Proti fyzicky lepšie pripravenému súperovi, ktorý bol aj o čosi futbalovejší, zahrali naši takticky skvele. Forčekovali, nenechali Senčanom priestor na rozohrávku.
Pri niektorých obranných zákrokoch išli v obetavosti „o život“. Bol to výkon, ktorý v najkrajšom predvedení naplnil motto SDM Domino: Bojujeme o dušu.
Senec napokon vyhral turnaj so skóre 37:4. Vo finále vyhral nad Petržalkou 5:0. naši chalani v boji o 3. miesto vytiahli zvyšky síl, v tomto príde skôr psychické, zápas so Záhorskou Bystricou zvládli – 1:0.
Stretnutie so Sencom bolo asi tým najlepším, čo chalani v tejto sezóne predviedli. Čo sa týka telocvične, bez diskusie!
Môj kamarát i kolega, sediaci tesne nad plochou, vystihol pokrikom k našim malým v modrom - žltom: „Ste hrdinovia!“ Môj kolega sa pri tom pozerá na futbal skôr skúmavo a s očami vedátora.
Výsledky
Dúbravka 5:2, góly a asistenciu: Luky (Maasko), Viki (Luky), Šimi (Viki), Maasko (Bubo), Mareček (Šimi).
Vrakuňa 2:1, Šimi (Luky), Šimi (Viki, Luky)
Rusovce 1:1, Luky (Viki)
Senec 4:2, Viki (Šimi), Benki, Mareček (Bubo), Luky (Viki).
Semifinále: Petržalka 1:1 na penalty 1:2, Šimi, (penaltu premenil Luky).
O 3. miesto: Záhorská Ves 1:0, Viki (Šimi).
Poradie: 1, Senec, 2. Petržalka akadémia, 3: DOMINO, 4. Záhorská Ves, 5. Dúbravka, 6. Vrakuňa, 7. Rusovce, 8. Breclav, 9. Dúbravka červení, 10. Šamorín (turnaj nešportovo nedohral).
Za najlepšieho brankára vyhlásili nášho Mattea Karoviča. V slovnaftárskej hale chýbali opory (väčšinou zranenia či doliečovanie sa): Dr. Šabo, Laci, Damo, Toník, Kraťas, Max.
Hrali: Matteo – Mareček, Benki, Bubo, Šimi, Viki, Luky, Maasko, Oli.
Dedo pf
Poznámka namiesto P.S.
Zápas so Sencom bol najlepším, najkrajším, najemotívnejším na turnaji. Zhodli sme na tom všetci v hale. Poniektorí po takomto zážitku šprintujeme na cigaretku. Náš tréner prijímal gratulácie. Skromne, čo je cenné. Nereagoval ani na poznámka, že zápas bol pretaktizovaný. Neprotestoval, chvíľu však naznačoval, že aj súhlasí. Alebo sa mýlim?
V našej kategórii športujú stále hráči (odvodené od slova hrať sa), ktorých zaúčajú do mnohých tajuplností a zákonitostí najkrajšej hry na svete - futbalu. Lebo futbalista je aj vážna profesia.
Profesionálne sa mu venuje na svete 265 miliónov hráčov vo vyše dvesto krajinách, a približne rovnaký počet ľudí (realizačné tímy), tiež za peniaze, zabezpečuje ich prácu.
Hovoriť v tomto veku o pretaktizovaní je mimo. Ak niekto bojuje, bráni výsledok, ide vypustiť dušu je to presne také pekné ako súkať góly. Ide o emóciu. Futbal je o nich, inak by nemal význam.
Ak dokáže niekto z obranného postavenia vystreliť do protiútoku ako náš Benki (a dať nechytateľne gól) je to intuícia, šikovnosť malého chlapca, nie taktický manéver.
Ak by sa pretaktizovalo, tak by Domino jednoducho nechalo Senec vyhrať, lebo už malo postup do semifinále istý. A prípadne si vybrať asi predsa schodnejšiu cestu ďalej cez Záhorskú Ves ako Petržalku.
Za turnaj v telocvični Slovnaftu si zaslúžia veľkú jednotku všetci hráči. Každý však vie, že nehrali všetci rovnako.
Chcem pochváliť viaceré krásne akcie dvojice Šimi – Viki, Benkiho dravosť, Bubovu hráčsku eleganciu a inteligenciu. Tiež Marečkovu schopnosť nebojácne vletieť do súboja a dokonca dať dva góly. Chcem vytdvihnúť ťah Maťa Maaska na bránu i bojovnosť Oliho.
Chcel som aj pochváliť krásnu gólovú strelu jedného z našich chalanov – z diaľky, prudkú, od žrde do bránky. Ibaže som sa akosi dopočul, že ju vystrelil nemetodicky, teda nie čistým nártom, ale jeho vonkajškom (český výraz šajtle). Čiže trochu aj pochvaly a dosť kritiky. Ten chlapec sa ma pýtal, či si má prešróbovať (po slovensky preskrutkovať nohy). Neviem nakoľko je nemetodické pochváliť si vnuka...?
Bohvie ako sa chovali tréneri k malému Tomášovi Rosickému, ktorý má podobnú klenbu chodidiel i chôdzu. Jeho strela „šajtlí“ sa stala svetoznáma. Alebo sa mýlim? Som na rozpakoch či poradiť čistý nárt alebo nechať to na matku prírodu. Ten chlapec dal azda aj desať krásnych gólov rovnakým spôsobom len v tejto sezóne. A vždy to bolo s poznámkou. Neviem či je akurát toto metodické....?
Pevne verím, že príde na trénerove slová, ktoré uverejnil na svojom facebooku: „Pohár i medaile sú krásnou motiváciou do nášho ďalšieho tréningového procesu.“
Nárt či nenárt a rôzne iné drobnôstky sú asi nedôležité. V Domine však hapruje dosť veľkých vecí. Preto považujem výkon v Slovnafte za zázrak. Práce je ako na kostole.
Dedo pf
