Predohrávka 16. kola – prehra v Petržalke 4:5
Na prvý pohľad je prehra nášho Domina v nedeľu v Petržalke 4:5 nepochopiteľná, ba až hanebná. Vedieme tabuľku, náš súper je v nej predposledný.
Naši chalani dostali v štrnástich ligových kolách 15 gólov, od „Petržky“ deväť (na jeseň sme doma podlľahli 3:4). Máme iba dve prehry, obe z Peržalkou.
Chlapci z pravého brehu Dunaja dali 32 gólov, deväť nám. Začiatkom jari prehrali doma s Dúbravkou 0:1 a v Hamuliakove 2:3.
Petržalka má však veľmi silných malých futbalistov ročník 2005. Ibaže tí hrajú na 99-percent v súťaží desaťročných: U-10. V našej lige (U – 9) nastupuje väčšinou ročník 2006 či dokonca 2007. Nevyhovárame sa, konštatujeme.
FC hral v nedeľu v najsilnejšom zložení deväťročných, tých čo majú skúsenosti z ligy so staršími, a zahral výborne. Domiňáci si musia zvyknúť, že proti vedúcemu tímu postaví každý to najlepšie čo má.
Napriek tomu sme boli Petržalke vyrovnaným súperom, hoci sme hrali o čosi horšie ako zvyčajne. Až na bojovného, šikovne kľučkujúceho Laciho a Matúša Karoviča, ktorý nezvyčajne nastúpil do poľa (aj dal gól) a nechytal, hrali ostatní viac či menej priemerne, niektorí azda ešte horšie.
Petržalka zdolala Domino jeho zbraňami. Ovládla stred poľa, nedala naším vzadu dýchať, jej hráči sa dokázali presadiť v hre jedného proti jednému. Rozbila našu súčinnosť obrana – stred – útok.
Domáci dokonale využili výhodu domáceho prostredia. Hrboľatý trávnik nepokosili, zvolili najmenšie možné ihrisko. Ich agresívnym hráčom to vyhovovalo, naši chlapci akoby bojovnosť zabudli pri nedeľnom obede.
Už z prvého útoku sme inkasovali. Center po rohu (nebol, inak dobrý rozhodca v tomto prípade zle zapískal) naši mäkko bránili, Lukáš sa ľahkomyseľne pozeral ako súper hlavičkuje do našej siete bez náznaku atakovania.
Napriek všetkému sa nám podarilo obrátiť vývoj. Na začiatku druhého polčasu sme viedli 3:2, začali sme tlačiť i si prihrávať.
V rozpätí troch minút (32. – 35) nám však dali Petržalčania tri góly. Kľúčový štvrtý z našej strany smoliarsky, odkopy z obrany na hrboľatom teréne trikrát zaleteli nešťastne k súperovi. Až tak, že dal prakticky do prázdnej brány gól.
Dominikov gól deväť minút pred koncom bol vzpruhou. Nepomohla však ani zvýšená bojovnosť z posledných síl, ktorých sme mali v tomto stretnutí nepochopiteľne málo (chlapci sa iba občas zmátožili k rýchlejším a dravším šprintom). Stačilo to na rohové kopy a náznaky šancí.
Domino má v ligové prvenstvo stále vo svojich rukách. Chalani však nesmú podľahnúť uspokojeniu, že sa niekto nabije sám. Na lídra sa každý chce vytiahnuť. To si musia uvedomiť aj pred prvomájovým zápasom doma s Karlovou Vsou, i o dva dni neskôr so Šamorínom - Hamuliakovom.
Obe stretnutia hráme doma, čakáme stopercentné nasadenie aj proti papierovo slabším tímom.