Bronzová medaila z veľmi silne obsadeného turnaja v Korni má cenu zlata. Pred nami boli elitné tímy z Ružomberka a Ostravy, za nami v poradí ligisti: 4. Spartak Trnava, 5. MFK Košice, 11. Slovan Bratislava.
Siedmu Nitra môžeme považovať za ligistu, hoci hrá teraz o súťaž nižšie. Z druholigových tímov hrali v Korni ešte: 8. Šamorín, 13. Pohronie.
V najvyššiej českej súťaži pôsobí Slovácko (Uherské Hradište), ktoré skončil. 10. O ligu bojuje Valašské Meziříči (9.). Centrum futbalovej mládeže Jozefa Adamca (boli 16.) a Futbalová škola Roberta Hanáka z Moravian nad Váhom (6.) majú štatút akadémii a výborné podmienky.
Domino žalo obdiv súperov (najopatrnejší bol klasicky Slovan). V boji o postup do finále sme mali takú smolu, že sa nad tým dá plakať alebo trpko smiať. Musela sa nám nalepiť na kopačky azda z celej planéty.
Baník zaútočil štyri razy, dal dva góly. Ten druhý v posledných sekundách bol už náhodou, lebo Domiňáci pod tlakom času, útočili všetci. Stačila nám totiž remíza.
Senzačný Simon, jednoznačný kráľ strelcov celého turnaja so 14 gólmi (Slovan dal za celý turnaj 12 gólov) premenil v siedmich zápasoch s pokojom Angličana každú šancu – po samostatných akciách i po nezištných prihrávkach spoluhráčov. Ako sa vraví: dal gól aj z toho, čo nechcel.
Murphyho zákon, proti Ostrave išiel dvakrát sám na brankára a nedal. Lukášov trestný kop obtrel vinkeľ, Dominkov padal do bránky. Miško sa chcel zachovať ako kamarát, nedokopával (veď gól mal patriť Dominikovi). Ako odťahoval nohu nešťastne ju tečoval o milimetre vedľa žrde a možno to bol aj súperov obránca.
Mišo a dokopaný Lukáš opäť zahrali ako za starých čias, obaja po zápase usedavo plakali. Ostatní to po ostravskej smole statočne potláčali. Smutno nám bolo všetkým.
Mali sme, čo robiť, aby sme unavených i okopaných hráčov upokojili pred zápasom o 3. miesto s Trnavou. Viedli sme, ale aj prehrávali. Bojovníci Matúš a Dominik zariadili remízu – Dominik premenil víťaznú penaltu.
Chlapci si najmä za hrdinský výkon proti Ostrave zaslúžia obdiv. Dominikove žalúdočné problémy sme vyriešili domáckou medecínou. Tie brutálne nakopnutia a skosenia, ktorými ho likvidovali „baníci“ prekonával neskutočnou bojovnosťou. Rozhodca v tomto zápase pripustil tvrdú hru akoby súperil tímy z anglickej Premier League. To pravdaže vždy vyhovuje brániacemu sa.
Domino hralo po celý turnaj pekný i moderný futbal. V obrane isto s pokusmi (i vydarenými) o dlhé pasy. Dokázali sme pokojne i rozumne kombinovať. Dal sme 31 gólov (Ostrava 18). Zápas Adamcovou školou (9:0) a Vrútkami (6:0) boli exhibičné.
So Slovanom sme viedli, potom prehrávali 1:2. Dvakrát Matúš a David však veľmi rýchlo odpovedali. Veľkoklub sa dostal za polovicu azda štyrikrát.
Slovan sa zachoval svojsky. Zopár rodičov uznalo naše kvality, častejšie však bolo počuť – keby...Vraj keby hrali tak ako na poslednom tréningu, vraj keby sme hrali v telocvični, vraj nehrali v plnej sile.
To sú veci, na ktoré sa neoddá ani reagovať. Ďakujeme tým, čo pri našej rivalite s chátrajúcou pýchou slovenského futbalu, nám férovo zablahoželali. Spočítal som ich - boli traja. Hráči Slovana sú však dobrí chalani. Matej Vysocký férovo upozornil rozhodcu, že tečoval loptu na roh. Kopali sme ho namiesto výkopu od brány.
Pochvalne som spomenul tri mená naši kpcov, to isté si zaslúžia všetci. Bol to jednotkový výkon od každého: Matúš Karovič, Mišo Chudík – Mišo Šabo (sal 1 gól), Danko Solar bol po zranení veľkým prínosom, Luky (1), David sa osvedčil ako strepoliar ( 4), Dominik (3, rozhodujúci proti Košiciam i proti Trnave), Laci, Damián, žiaľ nedohral pre zranenie, Simon (14), Matúš (8).
Pre chorobu chýbali Šimon Hudák a Braňo Kusýn.