Na novorčonom Domino Cupe bronz
Po dvoch prvenstvách našich chalanov na koncoročných turnajoch 2013 sme, priznajme si, očakávali o čosi lepšie umiestnenie než tretie miesto.
Do Nového roku sa však nepatrí vstupovať pesimisticky, preto najskôr o tom peknom a dobrom a o horšom zhovievavo.
Druhý Domino Cup v bratislavskom Dome športu v tejto sezóne bol ešte vydarenejší ako ten prvý koncom novembra 2013. K jednotke môžeme spokojne pridať hviezdičku.
Tréneri, funkcionári i fanúšikovia súperových tímov nám poďakovali za profícky zvládnuté podujatie na rozbeh do bojov 2014. Divácka kulisa sa blížila k tisícovke, čo je naša štandardná corgoňligová návšteva dospelých. Pravda, v tomto prípade videli návšetníci viac – bojovnosť, radosť z hry a drámu do posledného stretnutia.
Naši chlapci zahrali striedavo oblačno, chvíľami veľmi dobre, miestami dobre, často štandardne, ale aj nepochopiteľne zle. Podarili sa nám však dva cenné kúsky.
Prvý raz sme v kategórii U9 zdolali Žilinu, v tejto sezóne sme ešte od Interu nedostali gól. Ak by sme ho dali (remíza 0:0), akože sme na to mali šancí habadej, rovnako smolu pri ich premieňaní i strelách z diaľky, ktoré tesne míňali bránku súpera, vyhralo by Domino. Napokon sme sa však ukázali aj ako vzorný hostiteľ a zlato a striebro patria iným. Gratulujeme, hoci bez mučenia sa priznávame, že nás to športovo mrzí.
Domino hralo solídne, predovšetkým zodpovedne v úvode proti Trenčínu a v treťom zápase s Duklou Banská Bystrica. Proti Žiline hralo veľmi dobre, s Interom dokonca výborne. Ibaže v zápasoch so Skalicou a Lokomotívou Trnava si väčšina chlapcov pospala, po ihrisku sa motala bez iskry. Futbalové srdiečka nechali mnohí v kabíne. Takže nielenže tretie miesto, ale aj známka 3 s tým, že pridáme posviatočnú plusku.
Chlapci sa mali počas Vianočných a Novoročných sviatkov zaslúžene dobre, ale na viacerých bolo vidno, že aj lenivo. Náš typický nátlakový systém s častou streľbou sme hrali naplno len proti Žiline a Interu. Mnohí išli kondične dole.
Veľmi dobre zachytal Mišo, ktorého vyhlásili za brankára turnaja. Po zranení hral po dlhšom čase David Brázda nezvyčajne v obrane, ale veľmi dobre. Najprv trochu opatrne, ale veľmi rýchlo sa rozohral. Bol všade. Výborný bol Simon i Dominik. Dominik mal však smolu, extra strelcom sa niekedy stáva, že hoci aj dobre vystrelia, brankár to so šťastím zneškodní. Občas však mohol prihrať. Až príliš sa snažil, sila predstihla prehľad.
Pochvalu si zaslúži Ivan. Pri jeho statnej postave nehrá oku lahodiaci futbal, ale statočne odpracoval poctivosťou, bojovnosť tú ťažkú „čiernu“ prácu získavania lôpt v zložitých situáciách. Odmenou boli dva góly, najmä dôležitý proti Žiline. Na ostatných platí tá trojka s pluskou alebo čistá dvojka.
Ceny odovzdával prezidenstský kandidát Radoslav Procházka.