Turnaj v prekrásnom areáli tréningového centra mládeže Zbrojovky Brno v Brnenských Ivanoviaciach sa nehral na umiestnenie. Rozhodcov si robili navzájom po dohode tréneri. Podujatie sa volalo Žijeme hrou a naše Domino zabávalo predovšetkým seba, pomerne dosť divákov i trénerov iných klubov nádherným futbalom. Hralo sa v nafukovacej hale na umelom trávniku (ihrisko 38 x 26 metra).
Naši chalani nepopustili z nátlakového štýlu. Pridali k nemu však more tvorivých nápadov, celoplošných kombinácií. Niekedy boli na množstvo prihrávok dopredu i dozadu, až sa našiel futbalista, ktorý mal dosť času, aby pohodlne zakončil. Zavše vyšli gólové akcie na dva - tri ťahy. Chlapci sa pobavili aj individuálnymi prienikmi i vydarenými strelami.
Postupne sme zvíťazili nad RAFK Rajhrad 5:4 (viedli sme 3:0 a 5:3, súper znížil v poslednej sekunde), SC Znojmo 6:0, FŠ (futbalová škola) Třebíč 11:3 a FC Medlánky 10:2. Na výsledky, ale predovšetkým hru môžeme byť tentoraz oprávnene pyšní. Pre oko to bol asi vôbec najkrajší výkon Domina. Možno sa dá porovnať s niektorými turnajmi v Korni. V Brne sme zahrali bez akéhokoľvek výkyvu. Prispel k tomu i dlhší hrací čas (24 minút), zápasy sa hrali bez únavných dlhých prestávok.
Mená súperov nám veľa nehovorili. Nie sú až také zvučné s akými sa stretávame trebárs práve v kysuckej Korni. Nesmieme však podľahnúť namyslenosti a podceniť náš „život hrou či pobavenie sa futbalom“ v Brnenských Ivančiciach. Samozrejme ani opak sa nepatrí, výkony preceniť.
Naši súperi neboli slabí. Potrápil som internet, vlastne on mňa, a zistil som (niektoré fakty sú bez záruky): SC Znojmo je v Juhomoravských majstrovstvách U 10 na druhom mieste s rovnakým počtom bodov ako má Zbrojovka Brno. Tento tím (dnes sú U-12) vyhral pred dvoma rokmi senecký megaturnaj. Mužstvá z brnenských štvrti RAFK Rajhrad a FC Medlánky sú v najvyššej možnej juhomoravskej súťaži svojej kategórie (obdoba ligy, ktorú hráme my) tesne v druhej polovici tabuľky so 16 družstvami. Medlánky vyhrali nad Zbrojovkou 5:3.
FŠ Trebíč je v lige kraja Vysočina o pár bodov za Valašským Meziříči a Pelhřimovom. Tieto dva tímy (najmä Valašské Meziříči) z Korne dobre poznáme. Třebíč koncom roka skončil v prahe na veľkom turnaji organizovanom Dukou Praha (pod gestorstvom slávneho čs. reprezentanta jana Fialu) na treťom mieste.
Pri prvom zápase s Rajhradom klame iba tesný výsledok, hru sme mali jasne v rukách či lepšie, v nohách. Vyzdvihnúť niektorého hráča špeciálne by bolo nespravodlivé. Vyslovene potešila hra Baňa Kusýna, ktorý nastúpil po dlhšom čas. V obrane stíhal všetko, neodkopával, odoberal loptu, rozohrával. To isté platí o Damianovi. Rýchlo prekonal počiatočnú nervozita, k istote znechutil protihráčov zopár odvážnymi fintičkami..
Niektoré technické kúsky Dominika, Simona, Lukáša patrili do kategórii brazílskych frajeriniek v dobrom slova zmysle. „Letec“ Matúš bol azda viac ako inokedy všade a zmysluplne. Malé dvojičky Laci – Tónko si prihrali navzájom na zopár gólov. Nadnesiem– bolo to niekdajšie tiki – taka Barcelony, keď viedla v zápase trebárs 5:0.
Až na Braňa Kusýna a brankára Miška si dali všetci gól (aj brankár Matúš). Gólmani sa zapájali do kombinácii, hoci nie vždy im to vyšlo. Obaja sú po chorobe či zranení. Po prázdninách budú mať konečne špecializované brankárske tréningy. Iste opäť nadobudnú istotu, ktorá im teraz zavše chýba.