Deviate miesto vyzerá na prvý pohľad zle. Ak dodáme, že na malackom Bamit Cupe štartovalo 28. deväťročných tímov z piatich krajín (Česko, Maďarsko, Rakúsko, Chorvátsko, Slovensko) dostane umiestnenie iný rozmer. Skončili sme s bilanciou 5 výhier, 5 prehier s aktívnym skóre 14:10.
S víťaznou pražskou Slaviou sme prehrali 1:2, s najlepším slovenským tímom Česko-Slovenskou akadémiou Malacky (skončila druhá) 0:1. s Lokomotívou Záhreb (tretia) 0:2. S Chorvátmi to bola jediná prehra vyššia ako o gól. Hlúpo sme prehrali so Szombatehely 2:3 (dlho sme viedli 2:0) a smoliarsky s trenčianskymi kamarátmi 1:2 (viedli sme 1:0).
V zápase s Trenčínom sa lámal chlieb. Slovo keby do futbalu neplatí, lebo pripomína výhovorku, ale šľak to traf: keby sme vyhrali nad Trenčínom alebo aspoň remizovali, hrali by sme o 5. prinajhoršom o 7. miesto.
Trenčín sme zdolali po finálovom rozstrele na víťaznom turnaji v Kroměříži, teraz mali trochu viac šťastia súperi.
So slovenských tímov bol pred nami Malacky a Trenčín (o jednu priečku), ostatní sme predstihli – Trnavu, Nitru, Senec, Inter, Petržalku, Raču, Karlovú Ves i ďalších.
Potvrdili sme povesť najlepšieho bratislavského tímu, hoci chýbali Slovan a Ružinov. Opäť sme dokázali, že patríme k slovenskej špičke.
Hra nebola porovnávajúc výkony na konci ligy, na seneckom a kromeřížskom turnaji až taká dobrá. Chlapci nahradzovali nevydarené kombinácie bojovnosťou, v hre bolo viac odkopnutých lôpt ako prihrávok, zahadzovali sme šance. Na malých Domiňákoch (už i starých na tribúne) bola badať únavu.
Napriek tomu zápasy s pražskou Sláviou boli špičkové. Béčko toho českého veľkoklubu iste nie je slabé, vyhrali sme nad ním 3:0, s áčkom prehrali 1:2.
Stačilo ešte o čosi viac zaťať zuby, pustiť sa do ostrého súpera o čosi odvážnejšie a mohli sme dosiahnuť jeden z našich ďalších parádnych výsledkov.
Súboj o 9. miesto s viedenskou Admirou sme opäť rozhodli po penaltách. Mišo nedostal gól – chytil a súper nastrelil žrď. Premenili David a Dominik.