K víťazstvu nám dopomohol rozhodca. Prudká strele Matúša (trochu sa jej ešte dotkol brankár) v 43. minúte sa od brvna odrazila dole. Iste nie za čiaru.
Arbiter videl gól. Urobil chybu, lebo starou rozhodcovskou zásadou je, že keď si nie je istý, nemal by uznať gól, odpískať penaltu alebo pustiť hráča do ofsajdu. Avšak aj chlapci s píšťalkou sa v našej maličkej lige iba učia.
To, že gól nebol mohlo stopercentne vidieť pár rodičov a traja starí otcovia, ktorí stáli popri seneckej bráne. Nemohli to postrehnúť naši tréneri, ktorí stáli ďalej od brány ako seneckí. Nemohol to vidieť ani rozhodca pobehujúci v kruhu.
Senecká reakcia niektorých trénerov či funkcionárov bola pochopiteľná. V ostrosti však poniektorí prekročili mieru. Bola agresívna až urážajúca (k tomuto problému sa vrátim na konci komentu) .
Pri tomto článku si skutočne dovolím výnimočne urobiť i trochu adresné hodnotenie s kritizovaním. Domino hralo zle. To, že senecký tréner napokon uznal, že sme boli lepším tímom bola buď zdvorilosť alebo jeho dobré oko. Aj keď to viacerým naším oporám vyslovene nešlo, robili smiešne chyby, na ich futbalovom prejave bolo vidieť, že hrať vedia. Aj Ronaldo, Messi, Casillas, Škrtel, Hamšík už pokazili zápasy, boli z formy.
Senčania zvolili na Domino (súperi po minulej senzačnej sezóne, najmä jarnej časti si nás prečítali) skvelú taktiku. Sústredili sa na obranu, drobenie našej hry, spomaľovali priebeh napríklad veľmi komótnym chodením si pre lopty pri vhadzovaniach, rohoch, rozohrávaní. Do útoku prechádzali menej, ale zato rázne a s presnou rozohrávkou. A predovšetkým nedovolil našim vyvinúť tlak.
Zápas zachránili dvaja malí Domiňáci, jediní s jednotkovým výkonom – Miško v bráne a Dominik. Matúš v bráne neurobil v prvom polčase zásadnú chybu, za gól nemohol. Po prestávke sa predsa rozohral Matúš Benčič. Simon striedal dobré momente so zlými. Žiaľ, to druhé bolo v prevahe.
Z obrannej trojice zahral dobre iba Šimon. Predovšetkým si splnil hlavnú úlohu, nepustil súpera za seba. Rozohrávka mu až tak nešla. Vybuchla dvojica, ktorá sa na jar zaslúžila o nejedno veľké víťazstvo. Mišo s Lukášom akoby hrali prvý raz spolu. Miško (menej) nechával poskakovať loptu pred sebou, namiesto toho, aby išiel do nej. Chlapca, ktorého nedokázali prejsť sparťania, slovanisti, Žilinčania, Trenčania, zrazu akoby nevedel, kde je sever. Aspoňže bojoval. Lukáš by podľa školského známkovania dostal blahosklonnú štvorku. Tiež nechal poskakovať loptu pred sebou, ba dokonca ho aj preskočila. Nešiel do nej. Nervózne stratil priestorovú orientáciu a tým aj silnú zbraň – cit pre prvú presnú prihrávku. Zmätkoval a potom sa začal sa zašívať.
Záložníci obrancom nepomohli. Dominik sa tým pádom stal kľúčovým stredopoliarom a útočníkom zároveň. Hráči vpredu tiež zlyhali. Nemali sme veľa šancí, tých málo zlým postavením ofenzívni hráči míňali alebo iba tak nemastno-neslano kopli. Najväčšou chybou bolo, že sme nevyužili dve jasné prečíslenia troch na jedného. Simon a tuším Matúš pokazili už základnú prihrávku, pravda chlapci na krajoch sa neukazoval v rýchlom pohybe. Laci urobil chybu pri seneckom góle, ale jeho i Tónka ťažko hodnotiť, boli na ihrisku málo.