Domáci fanúšikovia pri našej rozcvičke, ktorá pár minút pripomínala skôr atletickú, podotkli – týchto musíme nabiť. Nemohli ani náhodou. Bolo to jasné od prvých minút.
Hneď prvý útok sme zakončili po peknej kombinácii zahodenou šancou. Pre istotu sme premárnili ešte dve – tri, hoci svoje zohrala skôr smola ako „drevenosť.“ Chalani v tomto zápase neznervóznili, hrali kombinačnú hru, ku ktorej pridali dôraz a odvahu. Dočkali sa gólov, my na tribúne iste najlepšieho výkonu v tejto sezóne.
Pri písaní postrehov tohto typu, kde nie je účelom haniť, kritizovať, ale skôr povzbudzovať, sa po peknom výkone zvyčajne nepíše toľko. Za a., dobré sa chváli samo, za b., menej je niekedy viac.
Z ôsmich gólov nebol ani jeden vecou náhody, žiadna odrazená lopta, nešťastný teč súpera, kiks brankára, odpálená lopta, ktorá náhodou zablúdi do siete protivníka. Niektoré boli pekné, iné nádherné. Neboli to strely, ale akcie vypracované niekedy dvojicou, inokedy trojicou,ba aj celým tímom. Nikto nesóloval, nikto sa zbytočným odkopom nezbavoval lopty. Brankári vykopávali iba v odôvodnených prípadoch, rozohrávali rýchlo nohou i rukami.
Tím hral celoplošne. Nebolo priveľmi badať, kto je obranca, stredopoliar, útočník. Formácie sa prelínali. Domiňákov bolo plné ihrisko. S chuťou si zahrali všetci, šiesti si dali gól. Konečne sme videli majstrovské Domino z konca minulej sezóny. Nebolo samozrejme ani zďaleka bezchybné, ale pri záverečnej klaňačke pred tribúnou s takými šťastnými tvárami, na aké sme boli zvyknutí pri triumfoch. To je podstatné.