Bolo to stretnutie dvoch rozdielnych polčasov. Prvá, bezgólová dvadsaťpäťminútovka, bola rozpačitá, v podstate bez šancí na gól.
Naši mládenci hrali až úzkostlivo „zodpovedne“ – alibisticky, vystrašene, že niekto z nich urobí chybu.
V obrane sme od nich videli aj úplne zbytočné odkopy do autu, hoci sa lopta dala pokojne potiahnuť či rozohrať. Pokúšali sme sa síce o častú streľbu, bola až z priveľmi veľkých vzdialeností. Mali sme tlak, jediná šanca (lopta skončila na žrdi) však bola skôr dielom náhody.
Gól mohol dať súper. Ibaže v útoku hrajúcemu (a veľmi dobre) Miškovi Chudíkovi sa prebudili brankárske inštinkty. Akrobatickým štýlom vykopol loptu smerujúcu do prázdnej bránky zákrokom, na ktorý by bol hrdý aj trebárs Philipp Lahm.
Druhý polčas už bol iná káva. Hneď v 26. minúte sme dali prvý gól po nádhernej kombinácii (zakončoval Simon). Začali sme tlačiť. Nielen nakopávanými loptami, ale aj rozumnou kombináciou.
Získavali sme rohy, auty v nebezpečnej blízkosti súperovho brankára, strely už boli premyslené. Z tlaku sme vyťažili dva góly pohotovými dorážkami (Luky, Matúš). Najkrajšie prišlo nakoniec. Mišo Šabo vyštartoval z obrany na približne 40-metrové sólo. Obišiel pri ňom dvoch protihráčov. Parádne zacentroval, Matúš skóroval.
Vlani sme v Ružinove definitívne získali po výhre 3:1 titul. Vtedy súper použil všetky zbrane (surové fauly, mal nakloneného rozhodcu). Tentoraz to bol férový súboj. Teraz vo štvrtok to nebol zlý výkon, vieme však zahrať aj lepšie. V defenzíve sme chybu neurobili, aj stred začal časom peknými prihrávkami tlačiť hru dopredu.
V útoku však tentoraz chýbal väčší dôraz. Mal sme o čosi menej gólových príležitostí, ako sme zvyknutí. Našťastie, chlapci ich premenili.