Sme majstri! Deväťroční chlapci z SDM Domino dosiahli úspech spôsobom, ktorý sa nedá nijako spochybniť. Vyhrali na pôde svojho najväčšieho rivala 3:1. Do štvrtka 22. mája to bol jediný prenasledovateľ. Už nie je.
Slovo pochvala je slabé na ocenenie výkonu našich chalanov. Obdiv je správny výraz, hoci aj ten je azda príliš striedmy. Žeby úžas?
Chlapci v žlto-modrých farbách s emblémom Don Bosca si musia zápas v Ružinove navždy zapamätať hneď z dvoch príčin. Z tej svojej, ako sa hrá o titul.
Nech nám klub z Ružinova s veľkou tradíciou odpustí, ale všetci Domiňáci by si mali tiež zapamätať ako sa o titul nehrá. Lebo súper na nás vybehol tak, že by ho za hrubosť kritizovali aj keby hral finále Ligy majstrov.
Pokúsime sa ponosy skrátiť, okresať ich na fakty. Mládenec, ktorý rozhodoval hrával kedysi za Ružinov. Gól sme dostali hneď na začiatku z trestného kopu. Rozhodca iba netrpezlivo čakal, kým po našom odkope niektorý z Ružinovčanov prepadne cez nohu nášho obrancu.
Na Dominika nasadili statného chlapca s ťahmi kickboxera. Náš útočník je zvyknutý na všeličo. Každý súper si však doteraz dával pozor, aby ho nezranil. Rýchleho Dominika niekedy rukami v núdzi odstrkujú.
Deviatka z ihriska bývalej Káblovky však našu deviatku ťala zásadne po nohách. Arbiter ho aj napomínal a vyhrážal sa červenou, ibaže pri ďalších fauloch nielenže sľub nedodržal, ale väčšinou ich ani nepískal. Svoje si odskákal aj Laci i dravý David.
Predošlý odsek by bol na dlhú debatu. Odzrkadľuje stav slovenského futbalu už od najmenších. Ťažko totiž uveriť, že nápad s likvidáciou hráča sa zrodí v hlave deväťročného dieťaťa. Ešte viac boleli výkriky domácich fanúšikov urážajúcich Domino i Dominika o simulovaní. Jeho otec sa nabehal s utišujúcim obstrekom ako nikdy. V závere pískol rozhodca ešte penaltu „za zlý pohľad.“ Súper ju nepremenil.
Na bránu Miška smerovala okrem gólu už iba jediná strela. Pri klasickom zákroku na zem bezpečne s loptou v náručí súper dohrával súboj tak, že nášho brankára trafil do hlavy. Išlo o centimetre a bol by z toho zlomený nos alebo poranené oko.
Všetci hráči podali výborné výkony. Ak spomenieme mená vyplynú iba z komentátorskej povinnosti. Až na jedného – Michala Šaba. On zahral úžasne. Ani raz nestriedal, vždy napravil (vpravo, vľavo, všade) aj drobné chyby, ktoré sa v defenzíve od spoluhráčov vyskytli.
Výsledkom úžasnej bojovnosti bol vyrovnávajúci gól Simona. Tesne pred prestávkou Lukáš azda z 15 metrov odvážne vystrelil. Bol to jeden z najkrajších gólov v súťaži. Lopta mu sadla tak, že prudko vletela priamo do vinkľa.
Tesne po prestávke bojovný, dravý, odvážny David vniesol loptu do brány na 3:1 a pokoj do našich radov – víťazstvo. Zvyšok zápasu mali naši chlapci náskok pod kontrolou. Úsek zahrali majstrovsky. S rozumom na viacero prihrávok, snažiac sa držať súpera na jeho polovici, vybojovať auty a rohy.