Naši deväťroční chalani majú bilanciu, ktorá vo veľkom futbale zapĺňa stránky novín. Sedem ligových kôl po sebe nedostali gól. To je 350 minút. Naposledy inkasovali na Dolných honoch vlani 6. októbra vo víťaznom stretnutí proti Futbalovej akadémii 11:1.
V nedeľu 13. apríla bolo čisté konto obzvlášť potešujúce, vyhrali sme nad Interom 1:0. Miško senzačným zákrokom vyrazil penaltu súpera. V obrane skalopevne pracovali všetci hráči, nielen tí, ktorí majú v kolónke post napísané obranca.
Prvý polčas sme prakticky nepustili žlto-čierny tím na našu polovicu. Proti ťažkému súperovi dobre spolupracovali najmä Simon s Dominikom, ale v prípade silného Interu sa nedarilo prekombinovať sa do čistých šancí. Tie sa rodili skôr po strelách približne z desiatich metrov. Niektoré chytil brankár súpera, iné tesne míňali žrde až Lukášovi sadla strela priamo do vinkľa.
Do druhého polčasu nastúpil iný Inter a s ním akoby aj iný rozhodca. Arbitri sú špeciálne chúlostiví ak ich niekto kritizuje. Pri normálnych chybách sa to ani nepatrí, sú ľudské. Toto však bol iný prípad. Penalta proti nám bola, hoci prísna. Miško v jednom prípade skutočne prešliapol pomyselnú čiaru medzi kuželmi.
Po prestávke to však robil brankár Interu pravidelne a beztrestne. Z toho sa domáci dostávali častejšie na našu polovicu. Rozhodca odpustil Interu dve penalty za ruku. V jednom prípade azda nevidel, v druhom však lopta smerujúca jasne do bránky narazila do rozpaženej ruky obrancu Interu. To videl aj slepý, v takomto prípade nejde o nastrelenú ruku. Odpúšťanie drobných faulov (strkaníc, ťahaníc, prišliapnutí) žlto-čiernym bolo od rozhodcu automatické.
Aj po prestávke sme mali viac črtajúcich možností dať gól. Domáci okrem penalty mali azda ešte jednu akú - takú akciu, ktorá možno mohla skončiť v bránke.
Domino si upevnilo pozíciu na čele tabuľky. Chlapci (každý jeden a všetci spoločne) si za bojovnosť, obetavosť a v závere pri držaní výsledku i za futbalový rozum zaslúžia veľkú pochvalu.