V Rači sme mohli v 12. kole (prvom jarnom) vyhrať oveľa vyšším rozdielom, ale aj za víťazstvo 2:0 sa dávajú tri body. Boli veľmi dôležité, lebo po prehre Interu doma s Ružinovom a remíze bratislavského Slovana s FA 6:6 znamená, že sme na čele v minitrháku.
Celý zápas sme hrali našu klasickú nátlakovú hru s vysunutou obranou až k stredu ihriska. Prepojenie obrana – stred – útok fungovalo. Boli sme takmer vždy skôr pri lopte, mohli sme dať minimálne o päť až šesť gólov viac.
Chlapci sa však do streľby často silili. Namiesto rozumnej strely v jasných pozíciách volili unáhlene bombu. Vtedy lopta zvyčajne nesadne. Dokonca sme nepremenili pokutový kop.
Niektorých akcií bola vyslovená škoda, lebo boli po krásnych kombináciách. Pri zakončení stačilo zachovať chladnú hlavu ako to urobil Dominik pri našom druhom góle.
Vyhrali sme zaslúžene. Výkon nebol zlý, skôr si chlapci zaslúžia pochvalu. Najcennejším poznatkom je dobrý pocit z kolektívneho poňatia hry.