Od starého otca na Vianoce
Aj keby som pod stromček nedostal vôbec nič, čo je v mojom veku okrem tradičnej cigary od dcéry takmer isté, dostal som nádherné Domino aj z jeho efektom. Prvým kamienkom, ktorý spustil úžasnú reťaz ÚSPECHOV ROK 2014 je partia rodičov. Prvým posunom lavíny cenných víťazstiev je stále súdržnejšia kompánia zlatých chalanov. Potom to už padá a padá v nádhernom pohybe.
Napríklad čertovského bojovníka Matúša i jeho menovca v bránke, ktorý je pravým opakom, príkladom džentlmena. Ťažko zabudnúť, ako sa v Korni priznal, že tečoval nepriamy kop. Rozhodca správne uznal gól, prehrávali sme 0:1.
Vybral som si iba zdanlivo povahové protipóly. Pre Matúšov i ďalších približne tridsiatich hráčov na ihrisku, zázemie rodičov na trávniku (čiže trénerov) i za ohradou (teda nás) platí Bojujeme o dušu v oboch významoch hlavného motívu našej klubovej spoločnosti.
Dnešných športových novinárov učia, že oveľa dôležitejšia je vraj informácia o ostrosti Suárezovych zubov ako fakt, že Uruguaja vyradil Taliansko.
Našťastie som stará škola. Čísla a bilancie k futbalu patria. Hoci som na maturite skoro z matematiky prepadol a som počítačový takmer mongol.
Takže – v roku 2014 sme získali majstrovský titul a ligu po jeseni vedieme. Ligová súťaž je v každej poriadnej futbalovej krajine prioritou. Ak získa titul Bayern, Liverpool, Juventus, Real, St. Germain je v mestách minimálne toľko stotisíc ľudí ako pri víťazstvách v Lige majstrov. My sme krájali tortu na Trnávke a bolo nám krásne.
Odohrali sme 22 turnajov – 15(!)-krát sme stáli na stupni víťazov, brali poháre i medaily. Päť razy sme boli prví, trikrát druhí a sedem razy tretí. Dvakrát sme skončili štvrtí a na extra silno obsadenom turnaji v Opave siedmi s neveľkým (dvojbodovým) odstupom od tretieho miesta. Iba v štyroch prípadoch sme skončili v dolnej polovici. Ani raz sme neboli poslední.
V Kroměříži nás dekorovali putovnou drevenou kópiou ušatého pohára Ligy majstrov. Blahoželal nám hráč Ajaxu, Juventusu a českej reprezentácie na MS 2006 Zdeněk Grygera, ktorý nechcel veriť, že sme finančným zázemím a tréningovými podmienkami ten najobyčajnejší klub predmestskej časti malého veľkomesta. A bolo nám krásne.
Niekedy musím sám seba umravňovať, že víťazstvá nad Račou, Lamačom, Karlovou Vsou majú svoju cenu a nie sú žiadnou povinnosťou. To, že naším chalanom nedelil Pánbožko azda o čosi viac talentu, je šťastím, ktoré si treba s pokorou pestovať.
A rozhodne, šťastím je trénerske trio. Pre 99-percent chlapcov zostane Miloš Arnold naveky prvým trénerom v živote aj keby hrali naozaj za ten Real. Trénuje ich od siedmich – ôsmich rokov. Vojak je nadávkou v totalitných režimoch, v kultúrnych krajinách je to elita. Patrí k nej i rázny slovník. Tento chlapík pri takých výsledkoch nemôže byť zlý tréner, hoci svojrázny iste je. Miro Lendel a Laci Füle ho dopĺňajú, podčiarkujem rovnocenne dopĺňajú – neposluhujú.
Parádna uniforma je ako parádny dres. Naša modro-žltá žiari. Napokon je farbou Brazílčanov. Niektorí z nás hrali za žiakov či dorastencov oveľa väčších klubov, ba mierili aj do veľkého futbalu. Pochybujem však, že niekto z nás mal pred sebou také výstavné poličky trofejí ako Domino ročník 2005. Keby, božechráň, Domino 2005 skončilo hneď dnes, tí naši krpci majú už teraz zážitok na celý život.
Pekné Vianoce a azda ešte o čosi lepší futbalový rok 2015 so všetkou pokorou, že úspech môže byť aj pominuteľná vec, želá starý otec pf.