Od starého otca na Mikuláša
Slovenský šport je zvláštny. Ak by nebolo obetavých rodičov, tak by u nás zrejme stačili dve hodiny telocviku a nejaký krúžok. Najmä Bratislava je ukážkový príklad.
Ak by Hamšíkovi rodičia nepredali auto a nezadĺžili sa, aby ich syn mohol v žiackych a dorasteneckých rokoch pôsobiť v Slovane, možno by Marek stále hral za Podlavice, možno za Banskú Bystricu. Keby nemala Veronika Zuzulová otca lyžiara, Dominika Cibulková mamu fanúšičku tenisu a dvojčence Hochschornerovci nemali oboch rodičov kanoistov, čert vie, čo by z nich bolo.
Mikulášsky turnaj v Malackách, ktorý usporiadal špičkový slovenský klub Česko-Slovenská akadémia na špičkovej úrovni, bol vo viacúčelovej hale Malina. Dva dni predtým v nej trénovali slovenské hádzanárske reprezentantky. Odišli na majstrovstvá Európy, nabehli detičky.
Dokážete si predstaviť, že by v NTC či vlastne Aegon aréne dva dni po tréningu našich na Davisov pohár hrali malí chlapci futbal? Veď to nie je Noc bojovníkov či megakoncert. To uvádzam iba preto, že palubovka pri futbale dostane zabrať menej ako pri spomínaných akciách. Ibaže NTC je kšeft, indonézsky veľvyslanec preto cyperskému si v nej môže zahrať hocikedy.
Aj veľká, ale staršia hala na Pasienkoch, pardón Hant aréna patrí výlučne basketbalovému Interu. Sú v nej dokonca dve telocvične, aj tréningová.
Bratislavskí chlapci putujú po telocvičniach kade-tade, hlavne, že sa vôbec nájde. Áno, aj veľký Slovan. Parádný Aircraft Sporthouse je tiež o kšefte.
Malacká hala sa volá úplne nevznešene, dokonca po slovensky – Malina. Nik zo 16 (!) sponzorov, ktorí podporujú výlučne mládežnícky futbal sa netlačí do názvu. Obec (dvetisíc duší) Györújfalu ma o jedného sponzora menej. Ak treba cestovať do neďalekého Györu (6 km) majú autobus.
Naši chlapci, žiaľ, nech mi Pánbožko odpustí iróniu, nie sú siroty, ani mentálne postihnutí, netrpia nijakou inakosťou, okrem toho, že hrajú skvele futbal. Pre sponzora, čo i len malého podporovateľa je to šuma fuk, pri nás by nemal šancu dostať sa do nejakej „Rozborilovej nebeskej šou.“
V kresťanskom Slovensku šikovní chlapci od Saleziánov nie sú žiadnou reklamou. To píšem na Mikuláša a rozmýšľam, že pôjdem cez advent so zvončekom do ulíc. To je tiež pokus o iróniu, ale píšem ju s náznakom pravdy. Naši majstrovskí krpci budú oprávnene, keď nechcú hrať iba taký bársaký futbal, ale svoj súčasný, potrebovať stále viac. Odkiaľ... Hrajú futbal, nemajú zázemie golfových či jazdeckých rodičov.