Od starého otca – aj o otáznikoch
Nikdy som nebol vopred taký nedočkavý pred ďalším turnajom nášho malého Domina ako teraz. Hneď keby sme v nastávajúcu nedeľu mali v maďarskom kúpeľnom Büku skončiť poslední, teším sa, že si chlapci zahrajú ako sa patrí a ukážu výkon ako sa patrí. Ani mi tak nejde o extra kvalitu hry. Domino nie je halový tím (to nie je výhovorka, ale fakt), ale o naplnenie motta klubu, ktoré mali naši krpci prvý raz na nových dresoch s novým logom: Bojujeme o dušu.
Chlapci sú príliš malí, aby v plnej miere pochopili oba významy tohto krásneho posolstva. Nie je to jednoduché ani pre dospelého.
Túto poznámku píšem s rizikom, že sa mi nevydarí. A bude v nej bude dosť otáznikov.
Skutočne neviem či naši malí na druhom Domino Cupe sezóny nebojovali. Podľa hry rozhodne nevyvinuli dostatok úsilia. Poznáme ich dokonale, ale do duší im nevidíme. Šport (a nielen on) je aj o nevysvetliteľných veciach.
Ako môžu prehrať Brazílčania doma 1:7 na ich majstrovstvách sveta, na ktoré sa krajina chystala desaťročia? Ako mohli slovenskí hokejisti úplne stratiť iskru v poslednej tretine olympijského turnaja vo Vancouvri s Fínskom, prehrať ju 0:4, prehajdákať náskok 3:1 a prísť o životný bronzový úspech? Ani veľmi vzdelaný, filozoficky založený tréner Filc sa nezmohol na nič iné ako: Neviem.
Naši synovia sa stále učia hrať futbal, hrajú sa, zabávajú, hoci už majú svoje meno. Známe u nás, u susedov v Česku, Maďarsku, Rakúsku – Domino 2005.
K tomu patrí aj zodpovednosť ku klubu, rodičom, k tímu, ku kolektívu, ku kamarátom. Svojim spôsobom sú vo svojej kategórii „profíci“. Hrajú ligu, vážne turnaje, neskrývajú, žeby chceli raz hrať za veľký klub.
Jedinú istotu, ktorú si dovolím teraz vysloviť je: Domino 2005 hralo na Domino Cupe 2015 zle. Či bolo tretie, piate alebo siedme ma nezaujíma. Prečo hralo zle neviem. Nerozmýšľať nad tým nedokážem.
Odpovedať si jednoduchým, že prehry patria k športu je síce pravdivé, v tomto prípade celkom neobstojí. To, či sa skutočne nič nestalo, lebo prehry patria k športu, sa dozvieme o týždeň, možno o mesiac.
Mal som totiž už pred turnajom pocit, že chlapci v posviatočnom rozpoložení nerozmýšľali tak, že sa tešia na turnaj. Skôr som mal dojem, že sa chovajú ako profíci, ktorým sa nechce do práce.
Samozrejme, česť výnimkám. To, že naši hrali zle, šľak traf, ale oni neukázali snahu, bojovnosť, zodpovednosť. Ako futbalovou kvalitou oproti rakúskej Admire Wacker iste horšie, ale morálkou tentoraz veľmi vyspelé Malacky. Senzačne vyhrali.
A opäť otáznik. Ale predsa práve mi sme na Mikulášskom turnaji práve tieto Malacky zdolali, skončili druhí, oni tretí? Veď aj my vieme hrať do odpadnutia?!
Pri spoločnom fotografovaní po turnaji sa už malí Domiňáci usmievali rovnako ako víťazi. A ešte si chvíľu zakopali. Konečne ma premohol pocit, čo mám dlhodobo, Domino 2005 je kolektív kamarátov.
Takže to, či sa niečo stalo alebo nestalo na turnaji Domino Cup 2015, okrem zlej hry a výsledku, uvidíme. A možno sa sám pri opätovnom čítaní týchto riadkoch budem hanbiť, že špekulujem o ničom. Tí krpci predsa majú čistú dušu a vedia hrať futbal.