Dedkovia dojmológia: O jednom tíme
Náhodou sme sa v meste stretli dvaja kamoši z Domina, otec a dedo. Kamarát sa ma spýtal, približne mesiac pred posledným rodičkom: „A to chcú, aby z našich krpcov boli profesionálni futbalisti?“
Odpovedal som, že celkom iste. Samozrejme ak naše pätnástky vybojujú štyrom žiackym tímom 1. ligu, najvyššiu súťaž. Ak bude Domino prvoligové, bude mať povinnosť snažiť sa vychovávať profesionálnych futbalistov! Isteže, ide o široký diapazón. Myslí sa tým liga v Podbrezovej i Real Madrid, či SDM Domino o pár rokov ako seniorsky druholigista. Prečo nie... Kde inde by mali krpci hrať, rásť, mať podmienky, ak nie v najvyššej lige?!?
Mnohí z našich chalani odpovedajú na otázku čím chcú byť jasne - futbalistom. Môj vnuk Lukáš dokonca už zašpekuloval: „Dedo, ak nebudem dobrý hráč, tak môžem byť trebárs dobrý tréner?“ Samozrejme, že môže.
Brazílsky tlsťoch
Existuje jeden priam ukážkový príklad ako sa z netalentovaného chlapčeka stala trénerská legenda. Brazílčan, ktorú pre krajinu futbalu získal prvý z piatich titulov majstrov sveta. Mal prezývku El Gordo (tlsťoch), vážil do 120 kg. Volal sa Vicente Feola.
Nikdy nehral futbal inak ako každý bežný brazílsky chlapec v Sao Paule. Navyše, bez talentu. Mal Boha pri sebe, hrať sa nehrnul, začal kibicovať koučom. Dostal šancu v situácii, ktorá ho mala odpísať. Mal 22 rokov! V roku 1932 mu zverili beznádejne posledný klub saopaulskej ligy Sirio Libanes, ktorý dotiahol na tretie miesto.
Po nevydarených MS vo Švajčiarsku 1954 padla voľba prekvapujúco naňho. Trénerský kurz si urobil len rok predtým.
Prvý ťah bol - hráči dostali do rúk zoznam štyridsiatich zákazov. Platila presná večierka, povinnosť rovnako sa obliekať. Do mužstva zaradil 17-ročného Pelého.
Futbal nie je len kopanie do lopty
Z mnohých futbalistov sa stali vážení športoví či futbaloví lekári, manažéri, právnici. Iba v Domine sú dvaja novinára, ktorí neštudovali žurnalistiku, ale k novinám sa dostali predovšetkým cez lásku k futbalu.
Je medzi nami aj obchodník a konštruktér futbalových pomôcok. Náš mladý tréner Mat študuje architektúru, Pat sa chystá na športovú vysokú školu. Obaja si urobili už trénerske kurzy, hoci sú stále aktívni hráči.
Futbal nie je márna vec. Aktívne kope do lopty na svete polmiliarda chlapcov i dievčat. Štyridsať percent ľudstva sa točí okolo futbalu. Pravda, v tomto čísle sú zarátaní aj fanúšikovia, ktorí patria ku klubu, fanklubu.
Z tohto megapočtu je nám všetkým jasné, že šanca z Domina do Realu je tak 0,000000001 percenta, ale snívať je pekné.
Nech hrá lepší
Filozofia i poslanie Spoločenstva detí a mládeže Domina je prirodzene iná ako v ostatných čisto futbalových alebo športových kluboch.
Snažíme sa nedeliť na áčka a béčka, sme jeden tím. To, že tréner avizoval rozdelenie do skupín neznamená popretie zásady jednoliatosti.
Nepoznám družstvo či mužstvo, ktoré by malo 30 rovnako dobrých alebo zlých (vyberte si) futbalistov. Delenie nie je „kastovanie“ na šikovných a drevá. Napokon skupiny možno pomenovať podľa abecedy, čísla alebo farby.
Ak veci fungujú férovo, posúvanie sa zo skupiny do skupiny je prospešné i nutné. V športe musí platiť, nech hrá lepší.
Nielen v Domina, ale aj v časti odbornej literatúre polemizujú. Podľa jedných majú chlapci do 12 rokov hrať akože bez výsledkov. Musia si schuti hrať, zabávať a učiť bez ohľadu ako sa zápas skončí. Aby môj pohľad nevyznel ako čistý alibizmus, nie som prívržencom hry bez výsledkov. Teda spôsobu: kašľať na výsledok nech si rovným dielom zahrá každý. Preženiem: Messi rovnako ako Lucas Digne (francúzsky obranca základného kádra FCB). Samozrejme, deti nesmú hrať na výsledok za každú cenu!
Výsledky majú pre Domino význam
Výsledok pre SDM Domino má význam ešte z jedného dôvodu. Nie sme klubom so známym menom. Ibaže v kategóriách prípraviek patril náš ročník 2005 (dvakrát majstri, raz tretí) k slovenskej špičke. Meno sa nezískavalo ľahko. Bola pekná, zavše skutočne iba účelné hra, výsledky však boli skvelé. Ak by ich nebolo, ťažko by nás pozýval Sturm Graz, MTK Budapešť, Trenčín, Trnava i Sparta a Slavia. Škoda by to bolo stratiť.
Keďže píšem na stránku, hoci neoficiálnu, predsa však domiňácku, prijmem s pokorou každú kritiku. Pôvodne som nechcel na výsledkovú, komentátorskú či štatistickú časť tejto stránky uviesť ani výsledky posledných turnajov. Každý zo štyroch sa hral iným spôsobom. Zostavy boli, ako to nazvať – skúšobné. Nie je dobré, ak sa začne horlivo rozoberať, prečo akurát ten môj hral tam a nie inam. Ak sa nezbavíme filozofie, že ak niekto nehrá, tak je mu klub, s prepáčením, ukradnutý, nebudeme jeden tím.
Servus Ivan Pohanka
Prepáčte mi nostalgiu. Kedysi chodili na stretnutia doma aj hráči, ktorí neboli nominovaní povzbudzovať kamarátov. Nie príliš talentovaný, ale zlatý chlapec Ivan Pohanka to robil zásadne. Občas si aj zahral, aj dal gól. A tešil sa s nami vždy. To bol tímový hráč. Ak ho niekto uvidí, že pozdravujem. A, prečo by sa nevrátil!!! Možno raz bude z neho ten najlepší šéf klubu.
Dedo pf