Dedkova dojmológia: o sebe a Lukášovi, dresoch, výkopoch a nepeknej hre
Miško Chudík poslal dlhý výkop smerom na Benkiho. Odporné. Chudák obranca Interu sa s takouto zákernosťou ešte nestretol, loptu podbehol. Brankár žlto-čiernych neskoro vybehol, nie je zvyknutý na takúto neférovosť.
Benki situáciu nepekne zneužil a lobom dal, akože inak, náhodný gól. Tieto vety píšem s veľkou dávkou irónie, ku ktorej ma donútili niektoré reakcie členov realizačného tímu nášho súpera z Interu Bratislava.
Bez irónie: Matúšov Benčičov lob znamenal jeho 31. gól v ligovej súťaži, potom pridal ďalší. Druhý dal s prehľadom po zemi po úniku do opačného rohu súperovej bránky.
Otázka po zápase
Po zápase sa ma vedúci Interu spýtal, či ma baví Jankov (náš tréner Polák) štýl zásadne na výkopy. Či baví mňa je lautr jedno. Polákove „výkopové“ tréningy a senzačná atmosféra v Domine (poznáme ju oveľa dlhšie ako polrok a nezmenila sa, naopak) zabávajú môjho vnuka (nie je akurát „výkopový“ hráč) tak, že ho opäť musím s plochy aj s niektorým kamošmi sťahovať z plochy heverom.
Na Trnávke sa cíti o päť tried lepšie, jeho hra, dovolím si tvrdiť, práve preto naberá starú fazónu. Samozrejme trochu mu prekáža, že nemôže hrať zápasy, ale nie je to pre neho kľúčové.
Sľuby, sľuby
Lukáš sa v polovici apríla vrátil práve z Interu do obľúbeného klubu. Chcel už v januári, ibaže, že zistil (zistili sme) na vlastnej koži, čo je to ohlupovanie a falošné sľuby.
Vedúci družstva Inter ma v januári prehováral, aby som, prosím pekne, s malým zostal aspoň tri zápasy ligy, lebo žlto-čierni chcú ešte zaútočiť na titul. Lukáša prehováral tréner. Podvolili sme.
Dodnes deň sa snažím veriť, že ani jeden z interistických pánov nevedel o novej klauzule v prestupovom poriadku, že tri zápasy znamenajú celú sezónu. Čo bolo, to bolo. Poučili sme sa. Je mi putna, že interáci, pre pravdu treba uviesť, že neoficiálne, pušťajú fámy - šumy, že Luky neodišiel, ale vyhodili ho. Prepáčte mi čisto osobné vysvetľovanie, ktoré s témou poznámky až tak nesúvisí.
Už nie sú deťúrence
Chlapci končia prípravkársku éru. De facto sú už skôr žiaci. O výkopoch – nevýkopoch sa dá sporiť v najútlejšom veku deťúreniec vo futbale. Určite by sa mali najskôr naučiť prihrávať si, ovládať loptu na zemi.
Žiadnemu trénerovi v lige ročníka 2005 neverím, že mu nejde aj o výsledok. Inter je v tomto smere niekde na čele, a nik mu nevyčíta.
Príklad z veľkého futbalu: Hru majstrov Európy 2004 kritizoval kde-kto, ale nikto nespochybňoval oprávnenosť triumfu, pod ktorú sa podpísala trénerská legenda Nemec Otto Rehhagel. Na tému, čo je pekný futbal sa dá diskutovať roky.
Staré futbalové pravdy, či už ide o ôsmu ligu v Horne Dolnej alebo Ligu majstrov v Barcelone hovoria: ak nemá brankár komu presne prihrať má dve možnosti: ďaleko vyhodiť loptu alebo ju vykopnúť.
Prvá možnosť je ešte pre malého chlapca príliš zložitá. Tiež platí, ak sa útočník dostane do zložitej situácie, v ktorej môže stratiť loptu, tak nech radšej kopne na bránku súpera. Náhoda je blbec, čo keď akurát trafí vinkeľ alebo niekto strelu tečuje do bránky. Motkať sa niekde desať metrov pred bránkou a nič neskúsiť je hlúposť.
Žlté dresy
Stavil by som sa, že Inter príde na Domino v žltých dresoch, a vyhral by som. Mám dosť rokov, aby som si pamätal, že kedysi platilo, že voľbu farby dresov majú hostia. Som starosvetský, páčilo sa mi to.
Nič však nenarobím, už dlhé roky platí opak. Preto Barcelona hráva často vonku vo všelijakých farbách a nie tradičných blaugranas, alebo Manchester United nie je červený ale trebárs biely.
Inter chodiava(l) na turnaja, ba aj na zápasy so sadou žltých i čiernych dresov. Prísť iba so žltými bol, s prepáčením, úbohý truc.
A ešte úbohejšia reakcia trénera Interu po zápase víťaznému Dominu. Namiesto gratulácie kritizoval hru súpera, kľúčovo stratégiu nášho kouča.
Náš tréner je starší človek, obaja boli ešte pred štvrťrokom v Interi kolegami. Schopnosť prijať prehru patrí k futbalovej veľkosti.
Podpichnutie na záver: Domino prehralo v lige štyri razy (na jar iba raz), Inter sedemkrát (na jar tri razy). Po jeseni sme boli o dva body za Interom, teraz sme o 14 pred ním.
Peter Fukatsch