Dedkova dojmológia: O kolektíve
Prepáčte, že zdôrazňujem jasné. Víťazná trofej a zlatá medaila z Brezovej pod Bradlom patria rovnakým dielom Mišovi Šabovi ako Oliverovi Hašanovi. Nováčik má z nej zrejme väčšiu radosť ako ostrieľaný kapitán.
Tiež je samozrejme, že vo futbale nehrajú všetci hráči rovnako dobre alebo zle. Ligu majstrov však nevyhral Cristiano Ronaldo, ale Real Madrid. V tom je pointa tejto krásnej, na svete najpopulárnejšej hry – kolektív, píšem tisíc prvý raz: všetci za jedného...
Mohol by som vypísať menoslov trebárs Španielov, ktorí získali dva tituly majstrov Európy a raz boli majstri sveta a nehrali a nekopli si.
Brankár Pepe Reina odchytal na veľkých turnajoch „iba“ niekoľko zápasov, keď už mali Španieli isté postupy. Napriek tomu ho všetci považovali za lídra zábavy, dobrej nálady, najväčšieho talentu motivovať hrajúcich parťákov. Každý rešpektoval jeho prirodzené právo sfúknuť zlé veci možno aj vo väčšej miere ako hlas Ikera Casillasa, brankárskej jednotky i kapitána Španielov.
Aj futbalisti vo veku našich šrácov, ktorí „iba“ stoja pri čiare pripravení nastúpiť (hoci sa to ani stať nemusí) a žijú s tímom majú zásluhu na triumfoch. Dokonca sa môže časom z takého vykľuť prirodzený líder.
Práve na tom „bojujeme spolu o dušu“ sme v Domine vždy hrdý, práve touto súdržnosťou sme zdolali neraz aj Slovan, Trnavu, Žilinu, Trenčín.
Nechcem sa nikoho dotknúť, moralizovať, nepatrične vstupovať do svedomia. Neodpustím si však. Benki asi ani nevie hrať zle, teda tak doslova zle.
V Brezovej, ani na turnaji predtým nášmu najlepšiemu strelcovi nešla hra podľa predstáv. V Brezovej išiel sám na brankára vedľa so spoluhráčom. Brankár vyslovene zle vybehol. Kamarát bol úplne voľný a nedostal prihrávku. Matúš pálil a spálil.
Meno kamaráta nespomeniem, ide mi o upokojenie, nie rozdúchanie nevraživosti. Benki spoluhráča musel vidieť. Bol z toho, žiaľ, cítiť úmysel.
Bojovníkovi Benkimu by nikto nevyčítal možnú zlú prihrávku, ako mu nikto nikdy nevyčíta, že občas strieľa viac ako by mal. Trebárs na úkor prihrávky. Je to jeho štýl, ktorý nám priniesol nejedno víťazstvo. Matúš dal iks rozhodujúcich gólov. Toto však bolo o inom. O tom, čo do správneho kolektívu nepatrí!
Stalo sa, poďme do Brna v dobrej nálade! A hrajme tak ako posledný zápas v Brezovej. O dušu s behaním do úmoru, o kamarátskych tľapnutiach si po góloch (zavše mi chýbali). Aby o týždeň pribudli ďalšie fotografie žlto-modrej radosti, ktoré zostanú navždy.